Lenka Hrivnakova
Žltá je žltou aj keď je tma....
Posledné dni sú veľmi tmavé.
Premýšľam. Aj vtedy, keď by som nemusela... Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Mamičkovské, Zo života, Básne, Koučingové
Čas od času navštevujem rôzne koncerty a kultúrne podujatia pre deti. Pred Vianocami ich bolo o čosi viac. Keďže veľa ľudí vníma Vianoce ako čas prekrásny, čarovný a vhodný na rozdávanie darov, lásky, pozornosti viac, ako po iné dni v roku, na vianočných podujatiach je aj publikum iné.
Niekedy sa mi chce cítiť ako vo Svěrákovom filme... Napr. dnes. Normálny deň sa pomaličky a hlavne normálne končil ..nákupom. Do auta som si nesadla kvôli „veštici Mariške z Trenčína“ . Chcela a nechcela som ju počúvať ....
Milujem, keď vietor rozfúkava na jeseň lístie,Keď počuť dážď a ja ho vidím cez okno,Milujem chlad jarných rán a večerov,
Upratovala som dnes svoju knižnicu. Vyťahovala som knihu po knihe, spomínala na to, od koho som ktorú dostala, čítala venovania. Spomínala som na to, ktorú som si prečo a kedy kúpila....
Bola som na návšteve. Kamarátkin násťročný syn sa hral počítačovú hru. Bol tak veľmi pohrúžený a tak mimo nás všetkých, až som mu ten pocit závidela....
Hovorí sa, že priateľ je ten, ktorý ti povie aj to, čo si neželáš počuť. Presne takého človeka som hľadala. Ale....
Hovorí sa, že domov je tam, kde sú tí, ktorých milujeme. Nie celkom súhlasím.
Podarilo sa mi na chvíľu zastaviť. Mala som asi pol hodinu času. Sedela som v aute, na okná ťukali kvapky dažďa. Vypla som rádio, motor. Len ja a dažďové kvapky. Len ja a moje myšlienky. Len ja a ľudia von. Skrývali sa pod dáždnikmi a takmer všetci sa ponáhľali niekam.
Za posledných niekoľko dní som sa stretla s rôznymi ľuďmi. Mám rada stretnutia, ktoré ma posunú niekam (najlepšie vpred :o) ).
Dnes som po riadne dlhej dobe cestovala autobusom. Bola som z toho tak zmätená,až som sa nevedela zorientovať na autobusovej zastávke :o)
Asi to pozná každý...súčasné dni, kedy sa takmer každý ponáhľa a vlastne ani nevie kam....Veľa pracujeme, čakáme v zápchach, nakupujeme.
Vždy som veľmi citlivo prežívala, keď niečo končilo: príjemné vianočné sviatky, letné prázdniny u starých rodičov, ôsmy ročník základnej školy a štvrtý strednej, odchod z prvého zamestnania, odchod z rodného mesta, koniec materskej dovolenky....
Vraví sa, že za každým úspechom muža stojí žena. Už som túto vetu počula niekoľkokrát a priznávam, veľmi sa mi páčila. Aj teraz vo mne vyvolá úsmev na perách a neviditeľne ma hladí na duši, keď si na ňu spomeniem. Viete, mám veľmi múdreho muža, najlepšieho na svete. Je šikovný, vtipný, úžasný...a za všetko môžem vlastne ja :o)
Každé ráno /okrem toho dnešného :o) zabudla som si zmeniť hodiny na budíku) sa budím o tom istom čase. Každé ráno posúvam budík o tri minúty, ktoré mi pomáhajú sa zmieriť s tým, že treba vstávať a nahovárajú mi, že tri minúty je dosť dlhá doba na dospanie krátkej noci...
Vyrastala som v rodine, kde sa mohol každý na každého spoľahnúť. Čokoľvek sa mohlo diať, vždy som vedela, že môže existovať niekoľko náhradných riešení.